Aďa Nováková

O tom, čo sa udialo 11. septembra 2001 počuli takmer všetci obyvatelia planéty. Ako táto udalosť vplývala na psychické zdravie? Tým sa zaoberala štúdia „Тerrorism, Acute Stress, and Cardiovascular Health. A 3-Year National Study Following the September 11th AttacksТerrorism, Acute Stress, and Cardiovascular Health. A 3-Year National Study Following the September 11th Attacks“ (Terorizmus, akútny stres a kardiovaskulárne zdravie. Trojročná národná štúdia po útokoch 11. septembra) od E.A. Holmana, R.C. Silvera a M. Poulina. 

Štúdia ukázala, že akútne stresové reakcie na útoky 11. septembra viedli k 53% nárastu výskytu kardiovaskulárnych ochorení počas nasledujúcich troch rokov, aj po zohľadnení kardiovaskulárneho a duševného zdravia pred 11. septembrom. Záver potvrdil, že vysoký akútny stres zvyšuje riziko kardiovaskulárnych udalostí (srdcových infarktov a mŕtvic) u jedincov s trvalými obavami z terorizmu. Chronické pripomienky hrozby (napr. teroristické varovania, obavy alebo oboje) môžu predlžovať fyziologické vzrušenie u niektorých ľudí, čím ich činí  náchylnými na kardiovaskulárne ochorenia.

Niektoré slová sami o sebe vzbudzujú strach

Správy sú oveľa viac škodlivejšie než neškodný zoznam udalostí, ktoré sa stali a faktov, ktoré prezentujú novinári. Informácie o jednom teroristickom čine zvyšujú riziko kardiovaskulárnych komplikácií o 53 % počas troch rokov! Koľko takýchto informácií je denne vysielaných prostredníctvom médií? Sme si istí, že všetky tieto informácie sú pravdivé? Niektoré slová sú samé o sebe spúšťačmi strachu a úzkosti. Stačí ich počuť alebo prečítať, a už vzniká strach a napätie. Napríklad slovo „kult“. Tu je to, čo I. Ja. Kanterov – profesor, doktor filozofie, profesor katedry dejín a teórie politiky na Fakulte politických vied a uznávaný profesor Moskovskej štátnej univerzity – píše vo svojej knihe „Nové náboženské hnutia“: „Po stáročia sa slovo ‚kult‘, skladajúce sa zo štyroch písmen, nachádzalo iba v slovníku historikov náboženstva, teológov, etnografov a nedostávalo sa mimo vedecké publikácie. 

Výnimkou možno je politologické používanie termínu ‚kult‘ (napr. kult osobnosti) v žurnalistike a propagande adresovanej širokému publiku. Avšak v polovici 70. rokov sa tento termín začal pevne etablovať vo všetkých formách masových médií, vrátane nadpisov článkov, esejí, rozhlasových a televíznych programov. A naprostá väčšina materiálov o kultoch mala senzáciechtivý a odsudzujúci tón. V publikáciách nie sú vysvetlené dôvody, prečo médiá používajú termín ‚kult‘ s prevažne (alebo presnejšie výhradne) negatívnymi konotáciami. Senzáciechtiví vydavatelia časopisov a novín rýchlo prijali slovo ‚kult‘ pre jeho ‚stručnosť, razantnosť a emocionalitu‘. Navyše jeho už negatívnu konotáciu možno ľahko zosilniť frázami ako ‚samovražedný kult‘ alebo ‚diabolský kult‘. 

Šíri sa rýchlosťou blesku

Rekordne rýchlo sa pojem ‚kult‘ stal široko používaným ako klišé, spojený s ‚typickými znakmi‘ kultu. Niektoré z týchto znakov zahŕňajú, napr.: kulty sa venujú pochybným a často zločinným aktivitám; kulty získavajú nasledovníkov pomocou podvodu a falošných sľubov; kulty sú vedené mocnými a bezohľadnými vodcami, ktorí sledujú sebecké ciele a manipulujú mysľou svojich nasledovníkov, čím poškodzujú duševné zdravie a ničia rodiny. V roku 1993 jeden z vodcov antikultového hnutia zaviedol termíny ‚totalitárna sekta‘ a ‚deštruktívny kult‘. 

Od tej doby sa tieto termíny často objavujú v prejavoch politikov, úradníkov činných v trestnom konaní a ako senzáciechtivé nadpisy v rôznych publikáciách. Termín ‚totalitárny‘, vypožičaný z politickej vedy a propagandy studenej vojny, okamžite vyvoláva asociácie s nedostatkom slobody, koncentračnými tábormi a strážami, ostnatým drôtom, nútenou prácou, skromným jedlom atď., a toto všetko vyvoláva strach. Každý, kto číta alebo počuje o ďalšej organizácii nazvanej ‚sekta‘ alebo ‚kult‘, sa podvedome obáva o svoje vlastné blaho ako, aj o blaho svojich blízkych… Opäť sa vráťme k názoru dr. Kanterova I. Ja: „Prenesením zlovestného, desivého významu termínu ‚totalitárny‘ do oblasti náboženstva sa tvorcovia konceptu ‚totalitárnej sekty‘ snažia významne zvýšiť odsudzujúci náboj existujúcich definícií predchádzajúcich slovám ‚sekta‘ a ‚kult‘. Práve vďaka ‚rozpoznateľnosti‘ slova ‚totalitárny‘ sa používanie tohto veľmi ‚negatívneho‘ termínu stalo zavedeným pri odkazovaní na nové náboženské skupiny.“

Len málokto však vie, že takáto terminológia ako ‚totalitárna sekta‘, ‚deštruktívny kult‘ chýba v platnej legislatíve väčšiny krajín, medzinárodných právnych dokumentoch, nemá právne opodstatnenie a odporuje ‚Zákonu o slobode svedomia a náboženských združeniach‘. 

„Používanie takýchto termínov pre náboženské združenia s právnym statusom a registrované justičnými orgánmi naznačuje, že autori takýchto materiálov postrádajú základné znalosti v oblasti náboženstva a informácie o normatívnych aktoch regulujúcich činnosť náboženských združení. Označenie konkrétnej náboženskej skupiny názvom, ktorý inherentne obsahuje negatívne konotácie, v najlepšom prípade generuje opatrné postoje voči takejto skupine, a častejšie vedie k diskriminácii a prenasledovaniu jej nasledovníkov. Existuje mnoho zdokumentovaných prípadov otvoreného prenasledovania náboženských menšín ovplyvnených publikáciami a najmä televíznym vysielaním o sektárskych machináciách.“

Stačí nálepka

Bez ohľadu na krajiny, kontinenty a ideologické smery charakterizujú médiá prevažne nové náboženské hnutia ako zločinecké organizácie. Dr. Kanterov uzatvára, že „neurčitosť termínov ‚totalitárna sekta‘ a ‚deštruktívny kult‘ umožňuje prakticky akúkoľvek novú náboženskú skupinu, nábožensko-filozofickú doktrínu, kultúrnu, vzdelávaciu alebo zdravotnú inštitúciu klasifikovať pod tieto nálepky.“

Zdôrazňuje, že „ak si to prajeme, termíny ‚totalitárna sekta‘ a ‚deštruktívny kult‘ sú vždy pripravené označiť kohokoľvek nechceného, bez toho, aby sa zvažovali dôsledky takéhoto bezmyšlienkovitého použitia týchto slov vyvolávajúcich strach.“ 

Aktívne šírenie takýchto traumatizujúcich a desivých informácií nie je nič menej ako psychologický terorizmus. Psychologický terorizmus (latinsky terror — strach, hrôza) je zastrašovanie populácie s cieľom následne ovplyvňovať a získavať určité výhody z tohto zastrašovania. Tu je to, čo Louis Crocq, profesor a konzultant v oblasti psychiatrie a lekárskej psychológie v nemocnici Saint-Antoine (Francúzsko), píše vo svojom článku Terrorism and Media: Emotional Impact of Images of Violence (Terorizmus a médiá: emocionálny dopad obrazov násilia): „Budeme zvažovať fenomén terorizmu len v kontexte jeho hlavnej ‚psychologickej‘ zložky a potom definujeme teroristu takto: ten (oni), kto používa násilie alebo jeho hrozbu, aby spôsobil strach v určitých skupinách populácie, aby donútil túto populáciu vyvíjať tlak na úrady k splneniu jeho požiadaviek. Táto definícia zahŕňa hlavné charakteristiky terorizmu: použitie násilia alebo jeho hrozby; vytvorenie atmosféry strachu medzi obyvateľstvom; a hlavný cieľ, tj. primäť obyvateľstvo a úrady podľahnúť vydieraniu. Nejde ani tak o demonštráciu násilia, ale o hrozbu jeho opakovania, ktorá neustále vyvoláva strach a tvorí základ pre vydieranie. Takáto definícia platí pre akúkoľvek situáciu. Existujú známe prípady, kedy je použitá len hrozba násilia bez jeho skutočnej aplikácie.Nakoniec, cieľom akejkoľvek teroristickej činnosti je zasiať strach. Ak obyvateľstvo neverí v hrozbu alebo necíti strach, potom takéto činnosti nemožno považovať za ‚teroristické.’“ 

Cieľom akejkoľvek teroristickej činnosti je destabilizovať spoločnosť ako celok. Toho je dosiahnuté vyvolávaním silného strachu – najsilnejšieho destabilizujúceho faktora – čo vedie k narušeniu pokoja, spôsobuje široko rozšírenú úzkosť a neustále očakávanie hrozieb a strachu o vlastné životy a životy blízkych. To následne vedie k narušeniu duševného a fyzického stavu mnohých ľudí a destabilizácii verejného života. Za posledných 30 rokov došlo k bezprecedentnému nárastu duševných porúch po celom svete. Výskyt kardiovaskulárnych ochorení, úmrtnosť na srdcové infarkty a mŕtvice a nárast rakoviny sa za posledných 30 rokov rýchlo zvýšili. Zaujímavé je, že toto obdobie sa zhoduje s aktívnym šírením proti-kultového hnutia na celom svete. Zhoda náhod? Alebo desivý fakt? Terorizmus môže mať mnoho tvárí, ako naznačujú vyššie spomínané štúdie, kľúčovú rolu v ňom zohráva psychická manipulácia.

Zdroj: 

• actfiles.org/
• “The neural basis of flashback formation: the impact of viewing trauma”, C Bourne, C E Mackay, E A Holmes, 2012
• “Terrorism, Acute Stress, and Cardiovascular Health. A 3-Year National Study Following the September 11th Attacks”, E. Alison Holman, Roxane Cohen Silver, Michael Poulin, 2008