Dnes som na rohu ulice zbadala túlavého psa. Vychudnutý, s ustrašeným pohľadom, akoby videl príliš veľa zlého od ľudí, ktorí mali byť jeho najlepšími priateľmi. Zastavila som sa a premýšľala, čo robiť. Našťastie dnes už máme systém – mestá a obce majú zákonnú povinnosť postarať sa o túlavé zvieratá. Ale nebolo to tak vždy.
Temná minulosť „doghunterov“
Keď som sa vrátila domov, začala som hľadať informácie o tom, čo robiť, keď človek nájde túlavého psa. Moje vyhľadávanie ma však zaviedlo na temné miesta internetu, kde som objavila šokujúcu subkultúru – tzv. „doghunterov“ alebo „dogkillerov“. Ľudí, ktorí z vlastnej iniciatívy a dokonca s potešením zabíjali túlavé zvieratá.
Čítala som s hrôzou o hnutí, ktoré vzniklo v rokoch 2005-2009 na ruskom webe guns.ru a neskôr sa rozšírilo do ďalších krajín vrátane Ukrajiny. O ľuďoch, ktorí otvorene priznávali sadistické pohnútky: „Čo robíme? Zabíjame. Uspokojujeme svoj smäd po vražde, skrývajúc sa za ochranou prírody, blízkych a bla-bla-bla. Netreba byť o tom pokrytecký.“
V rokoch 2010-2014 dosiahlo toto hnutie svoj vrchol. „Strelci“ a „travičia“ sa spojili, vytvárali skupiny na sociálnych sieťach, kde otvorene propagovali zabíjanie zvierat a terorizovali ochrancov zvierat. Plošné otravy v mestách, podpaľovanie útulkov, útoky na dobrovoľníkov…
Kult násilia a krutosti v Rusku a Ukrajine
Medzi hlavnými postavami tohto hnutia bol istý Alexej Svjatogor z Kyjeva. V lete 2018 bol zadržaný a obvinený z vytvárania a šírenia produktov propagujúcich kult násilia a krutosti, za čo mu hrozilo päť rokov väzenia.
A tu prichádza šokujúce prepojenie – tento muž bol zástupcom Iryny Kremenovskej v jej organizácii „Centrum ekonomických a právnych štúdií“ (CEPS). Samotná Kremenovská ho údajne opísala ako „ešte nebezpečnejšieho než som ja“ a ako „architekta kríz a nemilosrdného plánovača pádov iných“.
Aktuálne obaja čelia na Ukrajine trestnému konaniu.
Od lovu psov k lovu „siekt“
Iryna Kremenovská, žena, ktorá si za svojho zástupcu vybrala bývalého doghuntera, presmerovala svoju pozornosť od prenasledovania zvierat na prenasledovanie ľudí. Jej nepochybné prepojenia na organizáciu RACIRS (Ruskej asociácie centier pre výskum siekt) naznačujú skutočnosť, že systematicky pracuje na destabilizácii Ukrajiny od roku 2017.
Jej metódy sú rovnako dehumanizujúce ako tie, ktoré používajú doghunteri voči zvieratám. Cez svoje platformy ako „Vilne slovo“ a CEPS systematicky šíri materiály zamerané na diskreditáciu a dehumanizáciu rôznych náboženských organizácií. Jasným dôkazom jej protiukrajinskej činnosti je aktívna propagácia a spolupráca s Alexandrom Nevejom – radikálnym ruským propagandistom, ktorý otvorene podporoval vojenskú agresiu proti Ukrajine a šíril naratívy spájajúce „satanizmus“ s ukrajinskou spoločnosťou ako ospravedlnenie ruskej agresie. Je to tá istá psychológia – identifikovať cieľ, odľudštiť ho, a potom ho „uloviť“.
Absurdné prepojenia na Českú a Slovenskú republiku
Čo je však naozaj zarážajúce, je fakt, že na prácu tejto kontroverznej postavy sa odvolávajú aj slovenské a české médiá. Dokonca aj istý Jakub Jahl, ktorý aktívne propaguje prácu Kremenovskej, akoby nevidel alebo ignoroval tieto prepojenia.
Jeho profil na sociálnych sieťach „Sektológia“ je dokonca identický s názvom hlavnej ideologickej knihy Alexandra Dvorkina, šéfa RACIRS. Je to náhoda? Alebo je súčasťou rovnakej siete? Každopádne pojem “sektológia” je výtvorom práve Alexandra Dvorkina.
Psychológia nenávisti
Medzinárodné štúdie ukazujú jasné prepojenie medzi krutosťou voči zvieratám a antisociálnym správaním. Systematické týranie zvierat v detstve je často spojené s budúcimi psychickými poruchami a násilím voči ľuďom.
Nemôžem sa ubrániť myšlienke, že existuje priame prepojenie medzi doghuntermi a tými, ktorí teraz „lovia“ ľudí patriacich k menšinovým náboženským skupinám. Rovnaká dehumanizácia, rovnaké sadistické tendencie, rovnaké uspokojenie z moci nad životmi iných.
Na záver: zviera je zviera, človek je človek?
Ten túlavý pes, ktorého som stretla dnes ráno, ma donútil zamyslieť sa nad tým, ako ľahko dokážeme odľudštiť iných – či už sú to zvieratá alebo ľudia, ktorí veria inak než my. Ak dopustíme, aby sa takéto myslenie šírilo našou spoločnosťou, kam až to môže zájsť?
Dnes sú to túlavé psy a „sekty“, zajtra to môže byť ktokoľvek z nás, kto sa nejako odlišuje od väčšiny.
A najabsurdnejšie na tom všetkom je, že ľudia ako Kremenovská a tí, ktorí na ňu odkazujú, tvrdia, že chránia spoločnosť. Pred kým? Pred túlavými psami? Pred ľuďmi, ktorí sa modlia inak? Alebo jednoduchšia otázka – kto nás ochráni pred nimi?
Keď som nahlásila toho túlavého psa mestskej polícii, povedali mi, že ho odvedú do útulku. Niekedy si myslím, že niektorí ľudia potrebujú útulok pre svoju ľudskosť ešte viac než túlavé zvieratá.
neviem, v ktorom meste ste toho psa videli,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty