Aďa Nováková

Sedím tu a stále sa mi trasú ruky. Práve som dokončila sledovanie dokumentárneho filmu, ktorý mi navždy zmenil pohľad na to, ako hlboko môže človek klesnúť. Ako matka som si myslela, že som na veľa vecí pripravená. Ale na toto nie.

Dokument o Jakube Jahlovi nie je len ďalším investigatívnym filmom. Je to krik bolesti stoviek ľudí, ktorých životy zničil jeden jediný človek. Človek, ktorý sa dnes prezentuje v našich médiách ako expert, zatiaľ čo jeho obete stále žijú v traumách.

Malá Rosie mala len desať rokov

Najťažšie bolo počúvať výpoveď mladej ženy menom Rosie. Jej hlas sa triasol, keď opisovala tú noc, keď jej bolo desať a Jakub Jahl prišiel do jej izby s nožom v ruke.

„Keď ma znásilňoval, držal v ruke nôž. Najprv ho nemal, ale potom ho vytiahol,“ povedala do kamery. Jej slová ma prenasledujú dodnes. Malé dievčatko, ktoré sa bránilo zo všetkých síl. Dnes je z nej mladá žena, ale v jej očiach je stále vidieť tú malú vystrašenú Rosie.

Pýtate sa, prečo vám to píšem? Prečo vás chcem rozrušiť týmito strašnými podrobnosťami? Pretože ak neurobíme nič, ak budeme mlčať, staneme sa súčasťou tohto zla.

Slzy matky, ktorej ukradli nádej

V dokumente som videla aj matku piatich detí, ktorá žije v hlinenom domčeku bez elektriny a tečúcej vody. Keď spomenuli Jahlovo meno, začala plakať. Nie kvôli chudobe – na tú bola zvyknutá. Plakala kvôli zlomeným sľubom, kvôli ukradnutej nádeji.

Jahl prišiel do jej domu, nafotil jej hladné deti, natočil video o ich biede a sľúbil pomoc. Potom zmizol s peniazmi, ktoré poslali dobrí ľudia z Česka a Slovenska. Tá žena dnes nenávidí všetkých belochov, pretože jeden z nich ju tak krutko podviedol.

„Vzali nám to, čo bolo určené pre nás, a ja som nevidela nič pre svoje deti,“ povedala cez slzy. V jej hlase nebola len bolesť, ale aj zúfalstvo ženy, ktorá stratila vieru v ľudskosť.

Dvanásťročný chlapec a nepredstaviteľné zverstvo

Ale najdesivejšie bolo svedectvo malého chlapca, ktorému bolo len dvanásť rokov, keď sa stretol s Jahlom. Keď mu ukázali Jahlovu fotografiu, chlapec úplne stuhol. Jeho otec musel niekoľkokrát opakovať otázku, kým sa chlapec odvážil prehovoriť.

„Ja som mu nakálal do úst a on bol veľmi šťastný. Veľmi som sa bál. Jakub znásilnil môjho kamaráta… ja som utiekol,“ povedal chlapec takým tichým hlasom, že som musela zvýšiť hlasitosť. V jeho slovách nebola len bolesť, ale aj vina – prečo neutiekol skôr? Prečo nezachránil svojho kamaráta?

Toto nie je len príbeh o jednom zvrátenom človeku. Je to príbeh o systéme, ktorý mu umožňuje slobodne sa pohybovať, vystupovať v médiách a šíriť svoj jed ďalej.

Čo robí dnes medzi nami

Zatiaľ čo deti v Tanzánii stále liečia svoje rany, Jakub Jahl sedí niekde v Česku a prezentuje sa ako expert na sekty. Dáva rozhovory, píše články, šíri nenávisť voči nevinným ľuďom. A my mu to umožňujeme svojím mlčaním.

Po celú dobu sledovania dokumentu som si kládla jednu otázku: Ako je možné, že o tom nevie celý svet? Ako je možné, že tento človek nie je za mrežami?

Odpoveď je jednoduchá – pretože sme sa rozhodli mlčať. Pretože je jednoduchšie zatvoriť oči a predstierať, že sa nás to netýka. Ale týka. Každé jedno zneužité dieťa sa nás týka.

Mama v Afrike ma naučila, čo je skutočná bolesť

Matka v hlinenej chatrči, ktorá si myslela, že prichádzajú znovu tí istí podvodníci. „Ten chlap znovu prišiel, aby ma podviedol. Znovu prišli, aby ťahali peniaze z Európy. Nenávidím to!“ kričala cez slzy. V tej chvíli som pochopila, že Jahl nezničil len životy detí. Zničil vieru celých komunít v to, že existujú ľudia, ktorí chcú naozaj pomôcť.

Dom hrôzy vedľa školy

Najdesivejšie bolo zistenie, že si Jahl prenajímal dom priamo vedľa školského areálu. Miesto, kde sa každý deň pohybovali stovky detí. Jeden zo svedkov opisoval, ako Jahl osahával malé deti v tom dome, pichal im injekcie s neznámym obsahom a hovoril im, že je to medicína.

„Takto nás osahával. Tu pichal ostrým predmetom,“ ukázal malý chlapec na kameru. Jeho detský hlas, keď opisoval tie zverstvá, mi navždy zostane v pamäti.

Naša zodpovednosť

Som len obyčajná žena, matka, ktorá chce chrániť svoje deti a deti ostatných. Nemám veľkú moc, nemám vplyv v médiách. Ale mám hlas a mám vás – ľudí, ktorí možno po prečítaní tohto blogu už nebudú môcť spať pokojne.

Zdieľajte tento príbeh. Hovorte o ňom. Pýtajte sa novinárov, prečo pozývajú do svojich relácií človeka, ktorý má na svedomí takéto zverstvá. Šírte povedomie, aby sa pravda dostala medzi ľudí.

Oči malej Rosie ma budú prenasledovať ešte dlho. Ale ak moje slová pohnú aspoň jedným človekom k tomu, aby sa o tom začalo hovoriť, ak pomôžu tomu, aby sa pravda dostala medzi ľudí, potom to stálo za to.

Lebo pravda je jedna – dokým bude Jakub Jahl slobodný a dokým o jeho činoch nebudú vedieť všetci, žiadne dieťa nie je v bezpečí.

Dokument si môžete pozrieť sami. Pripravte sa však na to, že už nikdy nebudete na svet pozerať rovnako.