Aďa Nováková

Opäť dnes na mňa vyskočila správa o tom, ako súd v Španielsku oslobodil muža, ktorý oplodnil 12-ročné dievča. Pripomenulo mi to, aké zvrátenosti je schopná naša spoločnosť akceptovať v súvislosti so zneužívaním maloletých. Spomenula som si na to, ako v tej istej krajine pred pár rokmi súd oslobodil piatich mužov obvinených zo skupinového znásilnenia 14-ročného dievčaťa, ktoré bolo v bezvedomí a klasifikoval zločin, ako sexuálne zneužitie a nie znásilnenie, čím sa mužom vymeral o niekoľko rokov nižší trest. Dôvodom bolo, že zákon vtedy hovoril, že pri znásilnení (sexuálnom útoku) ide o použitie násilia, či vyhrážania, k čomu v tomto prípade nedošlo, keďže obeť bola v bezvedomí!

Otvorila som si narýchlo pár stránok, aby som sa pozrela, ako na tom sme. Podľa údajov WHO sa celosvetovo odhaduje, že až 1 miliarda detí vo veku 2 – 17 rokov zažila v roku 2021 fyzické, sexuálne alebo emocionálne násilie alebo zanedbávanie. Zneužívané sú deti, ktoré tvoria 12 % našej súčasnej populácie a ktoré majú byť našou budúcnosťou.

Za pár minút som našla ďalšie otrasné údaje:

Každý deň zomrie v dôsledku zneužívania približne 5 detí. Každé tretie dievča a každý piaty chlapec je pred dovŕšením 18 rokov sexuálne zneužitý. 90 % detských obetí sexuálneho zneužívania nejakým spôsobom pozná páchateľa. 68 % je zneužitých členom rodiny. Väčšina detí sa stáva obeťou zneužívania a zanedbávania vo veku 18 mesiacov alebo menej. 

Keď si zoberieme len USA:

4,3 milióna prijatých hlásení o prípadoch zlého zaobchádzania s deťmi v roku 2022.

7,5 milióna hlásení o zneuživaní detí. 89,0 % obetí týra jeden alebo obaja rodičia. 415 445 obetí (74,3 %) je zanedbaných, 95 026 obetí (17 %) je fyzicky týraných, 59 044 obetí (10,6 %) je sexuálne zneužívaných, 38 030 obetí (6,8 %) je psychicky týraných. 

A najnechutnejší bol pre mňa tento graf:

A nakoniec sa dozviete, že skutočný výskyt sexuálneho zneužívania detí nie je známy, pretože mnohé obete svoje zneužívanie neoznámia ani nenahlásia. Podľa niektorých expertov pedofíliu nemáme už volať úchylkou, ale “náklonnosťou k deťom”. Alebo, keď niekto verejne neschvaľuje zmeny pohlavia osobám mladším ako 18 rokov, ide proti právám LGBT komunity a porušuje ich základné ľudské práva – deti do 18 rokov, ktoré ani nevedia, na ktorú školu majú ísť, a ich životný cieľ závisí od toho, či sa včera pohádali s frajerom. 

Veľký problém vidím v tlakoch na spoločnosť. Vplyvom overených overtonových okien to, čo sa kedysi považovalo za hranicami, teraz prijímame ako bežnú prax. Čo bude ďalej? Začneme jesť hamburgery, ktoré chutia ako ľudské mäso? Neskoro, to tu už máme. Možno by sa ľudia s pedofilnými sklonmi naučili lepšie kontrolovať, kebyže nájsť detské porno nebolo dnes rovnako ľahké ako si čistiť zuby. Aktuálne ešte aj Nemecký parlament schválil návrh zákona o dekriminalizácii distribúcie a držby materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí (CSAM) znížením minimálneho trestu a prekvalifikovaním trestného činu na priestupok.. Okrem vnútroštátnych dôsledkov zákon priamo porušuje smernicu Európskej únie, ktorá klasifikuje držbu akéhokoľvek materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí ako závažný trestný čin.“

A možno by bolo fajn viac času venovať skúmaniu príčin toho, prečo sa niektorí ľudia necítia dobre v tele, v ktorom sa narodia a nebombardovať deti akýmisi terapiami, ktoré sú vyhlásené za jediné správne a doživotne zmrzačiť ich telá, pričom príčina problému nie je známa a mnohí svoje rozhodnutie neskôr ľutujú. 

Kto nám vnucuje takéto naratívy a normalizuje veci, ktoré sú ďaleko za hranicou prirodzenosti človeka? A prečo to prijímame? Časti ľudí sa možno zdá, že moralizácia ich obsedantných myšlienok ich začlení do spoločnosti a prinesie im konečne pokoj a štastie. Je to naozaj tak alebo tieto absurdity prinášajú ľuďom, našim deťom ešte viac utrpenia? Každý nech si odpovie sám.